Nove objavy z archeologickych vyskumov
Zapadoslovenskeho muzea v Trnave.

 

Jozef U R M I N S K Y

 

Nizinna krajina dolneho toku slovenskej rieky Vah, zo zapadu lemovana pohorim Male Karpaty a z juhu ohranicena riekou Dunaj, patri k najhustejsie zaludnenej casti Slovenska a z geogarifckeho hladiska zaujima prvorade miesto medzi komunikacnymi trasami, ktore viedli tymto uzemim uz v praveku a stredoveku. Podobne ako v susednej Morave, kde mame o najstarsich lovcoch, zberacoch zo starsej doby kamennej hmatatelne dokazy v podobe sidlisk a hrobov, aj v povodi rieky Vah nachadzame sidliska z tohoto obdobia. Tie predznamenali dalsi vyvoj, ktory pokracoval v mladsej dobe kamennej hustym osidlenim prvych rolnickych spolocenstiev ( 5 000 rokov B.C.).

 

Zapadoslovenske muzeum v Trnave preskumalo cast takejto osady z obdobia mladeho neolitu ( v rozmedzi rokov 3 800 az 3 300 B.C.), co je zaverecne obdobie mladsej doby kamennej. V mesiacoch jun a jul roku 2 000 sa na lokalite Hlohovec cast Panska Niva, v blizkosti rieky Vah na miernom svahu juzneho vybezku pohoria Povazsky Inovec nasli keramicke nadoby, kamenne a kostene nastroje tzv. lengyelskej kultury (pomenovana podla eponymnej lokality v Madarsku, pozn.), ktora bola v neolite a eneolite rozsirena na sirokom uzemi stredneho toku rieky Dunaj v Madarsku, Slovensku, Dolnom Rakusku, na Morave a neskor aj v Cechach.
Keramika: Keramicke nadoby tejto kultury uputavaju najme svojimi malovanymi vzormi, ktore boli nanasane tak z vonkajsej ako aj z vnutornej strany nadob. Prevladalo malovanie cervenou farbou v kombinacii so zltou a bielou. Malovany bol prakticky cely sortiment nadob, najviac vsak tenkostenna keramika. Ciastocne sa uplatnovali aj ryte ornamenty na povrchu.
Najvecsiu skupinu nalezov z vyskumu predstavovali fragmenty misiek na dutych nohach, tenkostenne pohare, nizke plytke misky s vycnelkami a masivne hrnce s rozne tvarovanymi uchami. Vsetky predmety boli vo fragmentoch a do zeme sa dostavali az po svojom znehodonteni, ked prestali sluzit svojmu povodnemu ucelu. Za vyznamny nalez mozno povazovat hlineny fragment zenskej plastiky-venuse s rytym ornamentom na krku.
Kamen: Kamenne nastroje z lokality sa delili na dve skupiny. Prvu a najpocetnejsiu skupinu tvorili stiepane kamenne nastroje. Nastroje sa upravovali z velkych jadier do podoby cepielok a skrabadiel. Ako surovina sa vyuzivali rozne odrody pazurika a obsidian. Posledne menovana surovina, obsidian, cize sopecne sklo bola importovana az zo vzdialenosti viac ako 300 km z oblasti vychodneho Slovenska a severneho Madarska.
Druhu skupinu predstavovali brusene kamenne nastroje. Este pred zacatim vyskumu boli na povrchu najdene kamenne sekery a prevrtane kamenne sekeromlaty, tiez vsak polotovary nedokoncenych vyrobkov. Tieto nastroje boli v prevaznej miere vyrabane z bridlice. Pocas vyskumu sa naslo len niekolko fragmentov tychto nastrojov, dokonca niektore z nich niesli stopy po pouzivani este aj vtedy, ked uz boli ulomene a na sekanie sa nehodili.
Poslednu skupinu tvorili rozne trecie kamene , akesi praveke zarnovy na mletie obilia pripadne inych plodin. Na sidlisku sa nachadzali vo velkom pocte, co svedci o ich castom pouzivani. Tieto kamene tvorili neodmyslitelnu sucast prace pravekych rolnikov, ktora bola vo velkej miere zavisla na obrabani pody.
Kost a paroh: Kosti a parohy z vysokej zvery sa na lokalite nachadzali tak v neupravenej ako aj v upravenej podobe. Medzi kostenymi nastrojmi dominovali ihly a sidla, v mensej miere potom dlatka na upravu pravdepodobne kozusin, resp. tkanin. Vyrobu tkanych latok nam doklada hlinene ihlancovite zavazie z tkacskeho stavu.
Parohy vecsinou neboli upravovane, pretoze sami o sebe boli zahrotene, a tak plnili rovnaku funkciu ako ostatne upravene kostene nastroje.
Osidlenie: Pocas zachranneho archeologickeho vyskumu v Hlohovci cast Panska Niva sa nasli tazobne jamy (vyhlbene s cielom ziskat hlinu na omazanie stien domov) vyplnene predmetmi z keramiky, kamena a kosti. V ich blizkosti sa nasli v zemi negativy kolovych jam, v ktorych boli kedysi osadane koly z konstrukcie velkych halovych domov. Na sidliskach z tohoto obdobia je typ velkeho haloveho domu bezny a svedci o velkorodinnych zvezkoch neolitickej populacie. Vo velkej casti preskumanych osad Lengyelskej kultury sa taktiez objavuju jednotlive hroby medzi obytnymi stavbami, vynimkou nie su ani volne pohodene casti ludskeho tela, ako lebka bez tela, alebo jednotlive kosti.Tieto nalezy svedcia o doposial nepreskumanych praktikach vtedajsieho obyvatelstva suvisiacich s nepietnou manipulaciou so zomrelymi. Pocas vyskumu v Hlohovci sa nasiel v plytkej jame hrob nedospeleho jedinca bez milodarov, ulozeneho v skrcenej polohe na pravom boku s rukami pred tvarou. Orientacia kostry bola v smere vychod - zapad. Hrob vsak nebol v praveku pravdepodobne dosledne zahrnuty hlinou, pretoze cast noh a panvovej kosti kostry bola rozvlecena po okoli, co mozno pripisat selmam hladajucim na sidlisku mesitu potravu.
Vyskum v Hlohovci vyznamne doplna predchadzajuce vyskumy osad Lengyelskej kultury zo Slovenska a okolitych krajin. Typologia nalezov radi osadu v Hlohovci skor na sami pociatok tejto kultury, kedy sa este len formovalo lengyelske osidlenie na Strednom Dunaji. Podobne nalezy sa nasli pocas vyskumu na lokalite Svodin (okres Nove Zamky) a Ruzindol - Borova (okres Trnava).


ak chces poslat komentar, prosim tukni na:
archeologia@persimmonpress.com

Cely clanok 2000, Jozef Urminky, Persimmonpress.com

http://www.persimmonpress.com/temp/57.htm